Život Prešova
online
online
Na Červenej veži pri Piešťanoch žili lovci mamutov pred 40.000 rokmi
15.04.2021 Piešťany
Banka/Piešťany
15. apríla (TASR) – Dôkazy o osídlení už 40.000 rokov pred naším
letopočtom, v čase lovcov mamutov, našli archeológovia na Červenej veži v
obci Banka pri Piešťanoch. V lokalite plánuje súkromný investor
výstavbu rozsiahlej individuálnej výstavby s vybavenosťou. Krajský
pamiatkový úrad Trnava aktuálne nominoval nález na výročnú Cenu časopisu
Pamiatky a múzeá, informoval o tom jeho archeológ Peter Grznár.
V jednej časti budúceho Obytného a relaxačného súboru Beethovenova alej – Banka zistili archeológovia v sondách viac ako 20.000 rokov staré osídlenie praľudí, pravdepodobne nositeľov tzv. gravettienskej kultúry. Práve ich súčasníci stoja za vytvorením Moravianskej venuše z roku asi 22.800 pred naším letopočtom. Známu sošku ženy bez hlavy z mamutieho kla vyoral okolo roku 1930 roľník Štefan Hulman-Petrech v susediacom katastri obce Moravany nad Váhom a je zatiaľ najstarším dokladom umenia na Slovensku. V Banke vykopali aj viac ako 300 kusov štiepanej kamennej industrie, prevažne odpadu, ktorý vznikal pri výrobe kamenných nástrojov. "Gravettienski lovci osídľovali vyvýšené polohy, kde mali dobrý výhľad na stáda divej zveri putujúce údolím Považia k už vtedy existujúcim teplým prameňom pri Piešťanoch. Uvedený spôsob života potvrdzujú i nálezy kostí veľkých cicavcov. Predbežné analýzy ich určili ako pozostatky nosorožca srstnatého alebo mamuta," uviedli archeológovia Peter Mandák a František Žák Matyasowszky z Archeologickej agentúry.
Ešte starší nález čakal v najvyššie položenej časti skúmanej lokality, pri budúcom vodojeme. V sonde v hĺbke viac ako štyroch metrov sa potvrdilo paleolitické osídlenie z obdobia včasnej fázy mladého paleolitu, pravdepodobne szeletienu, kultúra je zachytená na Slovensku najmä v západnej časti. "Ide skutočne o vzácny objav pravekého osídlenia z obdobia asi 40.000 až 32.000 rokov pred naším letopočtom," konštatovali.
Na výskume spolupracovala spoločnosť Pamarch a Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied. Archeológ Ondrej Žaár pre TASR uviedol, že v posledných desaťročiach sa takáto lokalita na Slovensku neidentifikovala. Pod vrstvou spraše našli situáciu, ako sa neporušená zachovala spred desiatok tisíc rokov. "Vo väčšine prípadov to býva tak, že časť nálezu je vyoraná na povrch, čo ho v podstate celý znehodnotí. Paleolitické lokality nemajú zahĺbené objekty," uviedol. Podarilo sa identifikovať viac ako 200 kusov kamennej štiepanej industrie a desiatky uhlíkov. Na miesto boli prizvaní aj geológovia zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ktorí odobrali vzorky, ktoré pomôžu bližšie určiť podobu prírodného prostredia v minulosti či prípadné zmeny klímy. Presnejšie datovanie, ako aj informácie o prehistorickej flóre a faune sa ešte budú laboratórne skúmať.
V jednej časti budúceho Obytného a relaxačného súboru Beethovenova alej – Banka zistili archeológovia v sondách viac ako 20.000 rokov staré osídlenie praľudí, pravdepodobne nositeľov tzv. gravettienskej kultúry. Práve ich súčasníci stoja za vytvorením Moravianskej venuše z roku asi 22.800 pred naším letopočtom. Známu sošku ženy bez hlavy z mamutieho kla vyoral okolo roku 1930 roľník Štefan Hulman-Petrech v susediacom katastri obce Moravany nad Váhom a je zatiaľ najstarším dokladom umenia na Slovensku. V Banke vykopali aj viac ako 300 kusov štiepanej kamennej industrie, prevažne odpadu, ktorý vznikal pri výrobe kamenných nástrojov. "Gravettienski lovci osídľovali vyvýšené polohy, kde mali dobrý výhľad na stáda divej zveri putujúce údolím Považia k už vtedy existujúcim teplým prameňom pri Piešťanoch. Uvedený spôsob života potvrdzujú i nálezy kostí veľkých cicavcov. Predbežné analýzy ich určili ako pozostatky nosorožca srstnatého alebo mamuta," uviedli archeológovia Peter Mandák a František Žák Matyasowszky z Archeologickej agentúry.
Ešte starší nález čakal v najvyššie položenej časti skúmanej lokality, pri budúcom vodojeme. V sonde v hĺbke viac ako štyroch metrov sa potvrdilo paleolitické osídlenie z obdobia včasnej fázy mladého paleolitu, pravdepodobne szeletienu, kultúra je zachytená na Slovensku najmä v západnej časti. "Ide skutočne o vzácny objav pravekého osídlenia z obdobia asi 40.000 až 32.000 rokov pred naším letopočtom," konštatovali.
Na výskume spolupracovala spoločnosť Pamarch a Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied. Archeológ Ondrej Žaár pre TASR uviedol, že v posledných desaťročiach sa takáto lokalita na Slovensku neidentifikovala. Pod vrstvou spraše našli situáciu, ako sa neporušená zachovala spred desiatok tisíc rokov. "Vo väčšine prípadov to býva tak, že časť nálezu je vyoraná na povrch, čo ho v podstate celý znehodnotí. Paleolitické lokality nemajú zahĺbené objekty," uviedol. Podarilo sa identifikovať viac ako 200 kusov kamennej štiepanej industrie a desiatky uhlíkov. Na miesto boli prizvaní aj geológovia zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ktorí odobrali vzorky, ktoré pomôžu bližšie určiť podobu prírodného prostredia v minulosti či prípadné zmeny klímy. Presnejšie datovanie, ako aj informácie o prehistorickej flóre a faune sa ešte budú laboratórne skúmať.
www.ZIVOTPO.sk
